Calpe: prídete kvôli skale, vrátite sa kvôli všetkému ostatnému

Calpe nájdete na mape podľa skaly. Peñón de Ifach vidno z diaľnice, z pláže v Altei aj z okna lietadla pri pristávaní a je to on, kvôli komu sem väčšina ľudí príde prvýkrát. Dovolenku tu ale urobí všetko ostatné.

Skala, ktorú uvidíte skôr než mesto

Peñón de Ifach je vápencový blok vysoký 332 metrov, ktorý padá priamo do mora, a je vyhlásený za prírodný park. Vyzerá ako vec, na ktorú sa vyjde za dopoludnie, a práve v tom je problém. Na vstup treba rezerváciu vopred, denne púšťajú tristo ľudí a rezervovať sa dá najviac desať dní dopredu. Rezervácia je bezplatná, vybavuje sa cez stránku prírodných parkov Generalitat Valenciana a kontroluje sa pri tuneli. Kto ju nemá, ďalej nejde.

Trasa má okolo piatich kilometrov tam aj späť a asi tristo výškových metrov, čo znie nevinne. Prvá polovica po tunel je prechádzka. Za tunelom sa terén mení na vyhladený vápenec, ktorý je klzký aj za sucha, a v šľapkách ani v hladkých teniskách tam nemá kto čo robiť. A ešte jedna vec, ktorú si väčšina rodín naplánuje zle: na vrchol podľa pravidiel parku nesmú osoby mladšie ako osemnásť rokov. Deti prídu po tunel a tam sa otáčajú.

Dve pláže a skala medzi nimi

Na južnej strane skaly je Playa del Arenal-Bol, mestská pláž s promenádou, ktorá vedie priamo pod staré mesto. Na severnej Playa de la Fossa, širšia a novšia, s radom vežiakov za chrbtom. Medzi nimi, hneď pri prístave, sú dve malé zátoky: Cala del Racó s okrúhliakmi a značkovaným šnorchlovacím chodníkom a Cantal Roig. V roku 2026 získalo Calpe päť modrých vlajok naraz, po prvý raz aj pre Racó de Calp a Puerto Blanco, pričom La Fossa ju obhájila tridsiaty deviaty rok po sebe.

Rozdiel medzi nimi je ten istý ako v Benidorme, len v menšej mierke: na jednej strane mesto a život, na druhej hotely a pokoj. Nie je preto jedno, na ktorej strane skaly budete bývať, a je to rozhodnutie, ktoré sa z fotiek na internete urobiť nedá. Pri výbere ubytovania ho s klientmi riešim ako prvé, ešte pred letenkou.

Plameniaky uprostred mesta

Pár minút od pláže sú Las Salinas, štyridsaťjeden hektárov soľných jazier, v ktorých sa soľ ťažila od rímskych čias až do roku 1988. Od roku 1993 je to chránené územie, dnes prírodná rezervácia obklopená bytovkami. Okruh okolo nich má necelé štyri kilometre, je úplne rovný, vedie po chodníkoch s drevenými pozorovateľňami a prejdete ho zhruba za hodinu.

Napočítali tu vyše stosedemdesiat druhov vtákov, ale ľudia sem chodia kvôli jednému. Plameniaky sú tu po celý rok a od mája do augusta ich býva niekoľko stoviek. Vstup je voľný. Je to zvláštny obrázok: ružové vtáky, za nimi panelák a nad tým skala.

Rímske bazény na kraji pláže

Na konci Arenalu, v zátoke krytej skalou, sú Baños de la Reina. Napriek názvu to nie sú kúpele kráľovnej, ale rímske nádrže vytesané do pieskovca priamo pri hladine, ktoré slúžili na chov rýb. More do nich stále vteká a z brehu to vyzerá ako sústava plytkých jazierok, o ktorých by ste nepovedali, že ich niekto vysekal pred takmer dvetisíc rokmi.

Na súši k nim patrí celý komplex: domy a termy z prvého a druhého storočia, vila s vlastnými kúpeľmi z tretieho a kostol s baptistériom z piateho storočia. Chodí sa po vyznačených chodníkoch, kúpať sa dá pár krokov vedľa a väčšina ľudí na pláži netuší, popri čom leží.

Prístav o piatej popoludní

Calpe je stále rybárske mesto a dá sa to overiť každý pracovný deň. Flotila sa vracia popoludní a v budove lonji sa zhruba o piatej začína aukcia rýb, ktorá trvá asi dve hodiny. Nie je to predstavenie pre turistov, je to burza, na ktorej sa naozaj nakupuje. Verejnosť sa na ňu pozerá z vyvýšenej lávky vo vnútri haly.

Ak vás more zaujíma aj mimo taniera, od prístavu vedie popod skalu ekologický chodník Príncipe de Asturias. Je to krátka trasa po hrane, nad ktorou padajú steny Peñónu kolmo do vody a hniezdia v nich čajky, kormorány a sokoly sťahovavé. Prejdete ju za desať minút a je to najlepší pohľad na skalu bez toho, aby ste na ňu museli liezť.

Staré mesto, ktoré vyzerá ako iné mesto

Nad Arenalom sa dvíha casco antiguo a s plážou nemá spoločné takmer nič. Úzke uličky, maľované schodiská, murály a kvety v oknách, všetko v mierke, ktorú Costa Blanca inde stratila. Chodí sa tam pešo a do kopca, čo časť ľudí z pláže odradí.

Mesto bolo opevnené, lebo muselo. Piráti sem chodili po stáročia a nájazd z 22. októbra 1744 bol taký, že po ňom Calpe postavilo druhý múr okolo predmestia. Z vtedajších opevnení sa toho veľa nezachovalo, obranná veža Torreó de la Peça padla v dvadsiatom storočí. Ostala z toho ale najväčšia fiesta v roku: Moros y Cristianos, ktoré sa v Calpe slávia každý október a ktoré sa hrajú presne o tento útok.

Ako sa do Calpe dostanete

Z letiska Alicante je to sedemdesiatsedem kilometrov a autom asi hodina po AP-7. Autobusom ALSA z Alicante trvá cesta okolo hodiny a pol a lístok stojí zhruba osem eur. Električkou je to najlacnejšie a zároveň najpomalšie: linkou L1 do Benidormu, tam prestup na L9 smer Dénia a odtiaľ tridsaťšesť minút do Calpe, dokopy viac než dve a pol hodiny. Stanica je navyše dva kilometre od centra.

Práve preto tu prenájom auta dáva väčší zmysel než v Benidorme. Do Altey ste za dvadsať minút, do Moraira a Jávey za pol hodiny, do Guadalestu za necelú hodinu. Calpe je zároveň dobrá základňa pre toho, kto v Benidorme bývať nechce, ale chce tam vedieť zájsť.

A čo Calpe nie je

Nie je to nedotknuté rybárske mestečko. Pozdĺž La Fossy stojí súvislý rad vežiakov a v auguste je pláž plná tak ako všade inde na pobreží. A Muralla Roja, tá červeno-modrá stavba Ricarda Bofilla z roku 1973, ktorú ste videli na Instagrame, je súkromný bytový dom s päťdesiatimi bytmi. Nedá sa do nej vojsť, nie je to atrakcia a kto tam príde s fotoaparátom, odchádza sklamaný.

A ešte raz ku skale, lebo je to najčastejšie sklamanie zo všetkých. Bez rezervácie sa na Peñón nedostanete, s deťmi do osemnástich rokov sa na vrchol nedostanete vôbec a v šľapkách by ste to nemali ani skúšať. Píšem to naschvál. Je lepšie vedieť to dopredu než to zistiť na mieste.

Pre koho je Calpe

Calpe v skratke